To, čo presadili odborári v talianskom Lamborghini je niečo nepredstaviteľné. Dohodli sa a pretlačili vedeniu automobilke zaviesť 4-dňový pracovný týždeň. Automobilka Lamborghini teda zavádza nový pracovný režim vo výrobe. Táto dohoda, ktorú odborári označili za historickú, prináša skrátenie pracovného času bez toho, aby zamestnancom siahli na mzdy. Tento krok je reakciou na súčasné zmeny v pracovnom prostredí spôsobené pandémiou COVID-19 a súvisiacimi nákladmi. Iné európske krajiny, ako napríklad Spojené kráľovstvo, už zaviedli podobné opatrenia a zistili, že zamestnanci pracovali efektívnejšie aj napriek kratšiemu pracovnému času. Taktiež sa zlepšila retencia zamestnancov a nábor nových pracovníkov.
Podľa dohody budú zamestnanci Lamborghini vo výrobe, ktorí pracujú vo dvoch zmenách, striedať päťdňový týždeň so štvordňovým, čo znamená kratší pracovný čas o 22 dní ročne. Všetci zamestnanci, ktorí pracujú v troch zmenách vrátane nočných, budú mať striedanie päťdňového týždňa s dvoma štvordňovými týždňami, čo zníži ich počet odpracovaných dní o 31 ročne. Dohoda o skrátení pracovného týždňa je súčasťou širších rokovaní medzi odbormi a vedením automobilky Lamborghini, ktorej materskou spoločnosťou je Volkswagen. Tieto rokovania zahŕňajú aj diskusie o ďalších témach, ako napríklad o zamestnanosti, mzde a ďalších výhodách pre zamestnancov. Ďalšie talianske spoločnosti, vrátane leteckej a obrannej skupiny Leonardo, momentálne tiež rokujú s odbormi o rozšírení flexibilných pracovných výhod v ich závodoch.
Štvordňový pracovný týždeň – pre a proti
Štvordňový pracovný týždeň je pracovný režim, ktorý zahŕňa prácu len počas štyroch dní v týždni, pričom zvyšné dni sú voľné. Tento pracovný model má svoje výhody aj nevýhody, a preto je dôležité preskúmať argumenty pre a proti jeho zavedenia.
V prospech 4-dňového pracovného týždňa hovoria najmä:
Zlepšená pracovná rovnováha: Štvordňový týždeň umožňuje zamestnancom mať viac voľného času na relaxáciu, rodinu a záujmy. Tým sa zlepšuje ich pracovná rovnováha a celková kvalita života. Zvýšená produktivita: Kratší pracovný týždeň môže podporovať vyššiu produktivitu zamestnancov. Kratší pracovný čas môže viesť k zvýšenému sústredeniu, vyššej energii a motivácii. Zamestnanci majú tendenciu byť efektívnejší, keď majú jasne stanovený časový rámec na dokončenie úloh. Zlepšené zdravie a pohoda: Viac voľného času umožňuje zamestnancom starostlivosť o svoje fyzické a duševné zdravie. Majú viac času na cvičenie, relaxáciu a obnovu, čo môže viesť k zníženiu stresu a zlepšeniu celkového blaha. Zamestnanosť a flexibilita: Štvordňový pracovný týždeň môže vytvoriť priestor pre ďalšie pracovné príležitosti a zvýšiť zamestnanosť. Firmy by mohli zamestnávať ďalších pracovníkov na plný úväzok, aby pokryli prácu v týchto ďalších dňoch. Taktiež by to mohlo poskytnúť flexibilitu zamestnancom, ktorí by mohli zvoliť iné dni voľna podľa svojich potrieb.
V neprospech 4-dňového pracovného týždňa hrajú zasa nasledujúce okolnosti:
Možná strata príjmu: Kratší pracovný týždeň môže znamenať aj zníženie príjmu zamestnancov. Ak sa mzdy neupravia proporčne k skráteniu pracovného času, zamestnanci by mohli čeliť finančným problémom. Zvýšené pracovné zaťaženie: Štvordňový týždeň môže viesť k zvýšenému pracovnému zaťaženiu v týchto štyroch pracovných dňoch. Zamestnanci by mohli byť nútení pracovať viac hodín, aby stihli dokončiť svoje úlohy v krátkom čase. Zvýšené náklady pre firmy: Zavedenie štvordňového pracovného týždňa môže niesť so sebou dodatočné náklady pre firmy. Napríklad, ak je potrebné zamestnať ďalších pracovníkov na pokrytie voľných dní, náklady na mzdy a ďalšie benefity by sa mohli zvýšiť. Možné obmedzenie produktivity: Kratší pracovný čas nemusí byť pre všetkých typy práce vhodný. Niektoré pracovné úlohy si vyžadujú kontinuitu a dlhšie časové obdobie na dosiahnutie výsledkov. V týchto prípadoch by skrátený pracovný týždeň mohol obmedziť produktivitu a spôsobiť oneskorenie projektov.
Výhody a nevýhody štvordňového pracovného týždňa sa môžu líšiť v závislosti od odvetvia, povahy práce a individuálnych preferencií zamestnancov. Niektorí ľudia môžu preferovať kratší pracovný týždeň z dôvodu lepšej pracovnej rovnováhy a kvality života, zatiaľ čo iní môžu uprednostňovať tradičný pracovný model s piatimi alebo viac pracovnými dňami.
Pred zavedením štvordňového pracovného týždňa je potrebné zvážiť všetky tieto faktory a vykonať dôkladnú analýzu jeho vplyvu na produktivitu, zamestnanosť a finančnú stabilitu. Spolupráca medzi zamestnávateľmi, odbormi a zamestnancami je kľúčová pri rozhodovaní o tomto pracovnom režime, aby sa dosiahol balans medzi potrebami všetkých zainteresovaných strán.
Redakcia ÚAMK
