Oficiálna stránka Ústredného automotoklubu Slovenská republika

+421 911 848 450
info@uamk.sk
Slovensko

Demokracia v praxi: Päťdesiat dní do európskych volieb

foto

Blížiace sa eurovoľby, to bola hlavná téma seminára pre regionálnych novinárov, konaného 19. apríla 2024 v Banskej Bystrici. Zorganizovala ho Kancelária Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku v spolupráci s Regionálnou organizáciou SSN v Banskej Bystrici. V dňoch 6. až 9. júna 2024 sa približne 373 miliónov Európanov vyberie k volebným urnám, aby si zvolili 720 poslancov nového EP. Volebný deň na Slovensku pripadne na 8. jún 2024. Slováci si budú môcť zvoliť 15 zástupcov do EP.

Ján Jakubov, tlačový tajomník Kancelárie EP, oboznámil prítomných s výsledkami jarného prieskumu Eurobarometra, zverejneného 17. apríla 2024. Ukázali, že 71 percent občanov EÚ a 62 percent opýtaných Slovákov vyjadrilo záujem voliť v júnových eurovoľbách. Keďže doposiaľ nikdy účasť Slovákov v eurovoľbách neprekročila 23 percent, sú to optimistické čísla. Ľudia si zrejme uvedomujú, že súčasná situácia vo svete zvyšuje dôležitosť účasti v eurovoľbách. Z prieskumu vyplýva, že osem z desiatich Európanov si uvedomuje dôležitosť týchto volieb a z odpovedí cítiť, že obraz EÚ je pozitívnejší ako pred piatimi rokmi. Ľudia viac chápu, že svet okolo nás je zložitejší a EÚ rieši globálne výzvy, ktoré si krajiny nedokážu riešiť samy.

foto

Hosťom seminára bol Michal Wiezik, poslanec EP (Obnovme Európu), okrem iného povedal: “ V ochrane prírody vidím riešenia pre životné prostredie a pre ľudí na Slovensku, aj v EÚ.“ V europarlamente navrhol vyše 3700 pozmeňujúcich návrhov k legislatíve Green Dealu. Ide o ekologický dohovor, ktorý rieši tri kľúčové oblasti – klímu, ekonomický aspekt a bezpečnosť. Cieľom je dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. „Aby sme to splnili, potrebujeme v prvom rade obmedziť vypúšťanie skleníkových plynov. Musíme prejsť na zdroje, ktoré ich nevypúšťajú, ako napr. slnečná, veterná či geotermálna energia. Do roku 2030 plánujeme produkciu skleníkových plynov znížiť o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. V roku 2050 by sme mali byť na nule. Ako vedec a ekológ beriem klimatickú krízu vážne. Preto som vždy, aj napriek prekážkam, podporil najvyššie možné ambície v dosiahnutí klimatických cieľov. Sú cestou k uhlíkovej neutralite a odpoveďou na ekonomické a bezpečnostné výzvy, ktorým čelíme po pandémii a ruskej agresii na Ukrajine. Je dôležité v nich pokračovať.”

Redakcia ÚAMK

Páči sa Vám tento článok? Podporte nás jeho zdieľaním na sociálnych sieťach. 

Facebook
Twitter
LinkedIn
Skype
WhatsApp
Email

Prečítajte si ďalšie články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *