Elektromobilita má byť cestou do čistejšej, ekologickejšej a krajšej budúcnosti. Je tomu však naozaj tak? Už v predchádzajúcich príspevkoch (Je elektromobil naozaj ekologický? (Part I.) , Je elektromobil naozaj ekologický? (Part II.)) sme sa venovali téme elektromobility z pohľadu akademika Josefa Morkusa a jeho kolegov z Centra vozidiel udržateľnej mobility Fakulty strojnej ČVÚT v Prahe.
Medzi atribúty, ktoré treba brať do úvahy patrí aj otázka batérií elektromobilov. Na trhu nie je dostatok batérií, majú mizernú kapacitu, sú ťažké a dojazd na jedno nabitie je len pár stoviek kilometrov. Kvalita batérií v značnej miere závisí od výrobcu. Dôležitým faktorom v súvislosti s batériou elektomobilu je aj miesto a spôsob jazdy. Nezanedbateľný je spôsob nabíjania. Ako povedal Josef Morkus: „ Čím rýchlejšie nabíjate, tým je väčší problém so životnosťou batérie. Optimálne je nabíjať pomaly cez noc. Pri väčšine batérií sa to dá za noc stihnúť. Pri tých najvýkonnejších autách už to začína byť problém. Pri najväčších batériách nabíjanie trvá takmer celý deň. Myslím nabíjanie z bežnej zásuvky. Sú však už aj rýchlejšie metódy.“
Záruka na batérie , ktorá sa bežne poskytuje je 8 rokov alebo 160 000 km. Neznamená to však, že sa životnosť týmto limitom končí. Avšak s každým nabíjacím cyklom a vekom batérie klesá jej kapacita. Za koniec životnosti batérie sa považuje, keď kapacita klesne pod určitú hodnotu. Predtým sa udávala hodnota 80 %, dnes sa hovorí skôr o 70 % pôvodnej kapacity. Pri dobrom zachádzaní by mohla byť životnosť batérie až niekde okolo 15 rokov. Podľa Morkusa sa už ale auto rozhodne nebude chovať ako keby bolo nové. Čo je pochopiteľné.
Hovorí sa aj o tom, že batérie môžu mať aj „druhý život.“ Mohli by sa použiť do nejakých úložísk či niečoho podobného. To je však momentálne ešte stále hypotetická otázka. Keďže aktuálna prax ukazuje na fakt, že výraznou environmentálnou záťažou je stále degradácia batérií.
To, čo sa nám na prvý pohľad môže zdať ekologické, až tak ekologické byť nemusí.
JUDr. Eva Žitná
Redakcia ÚAMK