Ako sú na tom elektromobily a ekológia? Ako sme písali v predchádzajúcom príspevku zaujali nás názory akademika Josefa Morkusa a jeho kolegov z Centra vozidiel udržateľnej mobility Fakulty strojnej ČVÚT v Prahe.
„Máme svoje výpočty. Úplne jednoznačne hovoria, že v prvej fáze, v prvom období po tom, ako sa elektromobil vyrobí, je emisne horší ako automobil so spaľovacím motorom. Možno to znie drzo, ale je to tak. Je to spôsobené tým, že pri výrobe batérie vzniká pomerne veľké množstvo emisií. Kým sa to ustáli, nejakú dobu to trvá ,“ upozornil Morkus. „ Keď auto začne jazdiť, musí mať z niečoho vyrábanú elektrinu. Kľúčové je, z čoho sa táto elektrina vyrába. Ak si vezmeme najoptimálnejší prípad, tak výpočty ukazujú, že elektromobil začne byť lepší po nájazde 40 000 km. To je situácia Nórska, ktoré má elektrinu prakticky skoro všetku z vody. Teda veľmi čistú. Ako dlho trvá najazdenie 40 000 km? So služobným autom rok alebo dva, so súkromným kľudne aj štyri roky a viac. Po túto dobu je elektromobil emisne horší, ak berieme do úvahy jeho výrobu, najmä výrobu batérie, “ objasňuje akademik Josef Morkus. Podľa toho istého autora začne byť elektromobil ekologicky lepší až po nájazde 130 000 km pri benzínovom agregáte, pri naftovom to vychádza na 200 000 km. Do tej doby, ak započítame nielen prevádzku, ale aj výrobu automobilu a batérie, vychádza elektromobil horšie z hľadiska CO2. Na záver Josef Morkus dodáva: „ Keď auto jazdí po meste, neprodukuje nič z výfuku, je to rozhodne k dobru. Ale s ohľadom na celosvetovú klímu je to proste inak.“
Samozrejme, že ohľad na prírodu, ekológiu a životné prostredie je veľmi podstatný a dôležitý. Mali by sme však pri svojich rozhodnutiach v súčasnosti myslieť aj na budúcnosť. Pozerať sa aj na otázku propagovanej elektromobilty v širších súvislostiach.
S ekológiou elektromobilov súvisí aj otázka batérií, ktorej sa budeme venovať v nasledujúcom príspevku.
JUDr. Eva Žitná
Redakcia ÚAMK
