Je to tisíc a prvý dôkaz, že medzi najvyššou povolenou rýchlosťou na cestách a bezpečnosťou premávky neexistuje žiadna priama spojitosť. Policajti si to dali zistiť štúdiou dávno známych dát, vyžiadali si ale tie najnovšie od nemeckých poisťovní. A nestačia sa diviť. V poslednej dobe sa ale množia články, názory a aj diskusné relácie a podcasty, že ide o jednu z najprázdnejších fráz, ktorú sa „zástancovia dobra” pokúšajú ľuďom vtĺkať do hlavy už niekoľko rokov. Čím rýchlejšie na cestách, tým viac smrti?
Ide však len o čiastočne podložené strašenie, predpokladajúce, že keď pri šoférovaní auta zachováte všetky ostatné konštantné faktory a pridáte k nim vyššiu rýchlosť, riziko nehody narastie. To je síce fakt, samozrejme, že riziko je vyššie, no nie je to úplná a celá pravda.Ten, kto ide rýchlejšie, ale zároveň sa plne venuje riadeniu auta, ešte zákonite nemusí zabíjať, alebo spôsobovať nehody. Môže to byť aj presne naopak.Vyššia rýchlosť, viac sústredenia sa a viac pozornosti jazde.
Iným faktom totiž je, že s meniacou sa rýchlosťou ostatné faktory ovplyvňujúce bezpečnosť jazdy konštantné nezostávajú, menia sa. A či bezpečne dôjdete do cieľa, obvykle ovplyvňuje viac faktorov. Určite nie len to, či idete práve 110, 130 alebo 160 km/h. V prvom rade je to pozornosť venovaná jazde. Keď vás niekto núti sa pohybovať po ceste neprirodzene nízkou rýchlosťou, vzhľadom na okolnosti, pozornosť po krátkom čase rapídne strácate. Ľudia sa tak za jazdy začnú nudiť, siahnú po mobile za volantom, začnú niečo nezmyselné písať, ladia rádio, nechávajú sa odblokovať palubné televízne tunery, rozprávajú sa posádkou… Ale naopak, nič z toho nebudú robiť v momente, keď budú mať pocit, že je to jazda, ktorá si vyžaduje ich pozornosť. A pôjdu bezpečnejšie.
Pre rozumného človeka je to, čo už bolo povedané viackrát zbytočné opakovať.
Ako príklad si zoberme nemecké diaľnice, ktoré sú asi z 2/3 rýchlostne neobmedzené. A sú to vzhľadom na analýzy na 1 kilometer štatisticky najbezpečnejšie. O čom sa treba za tejto situácie baviť? Keby rýchlosť zabíjala, Nemecko by už dávno bolo vymrelo. A mimochodom, v krajinách, kde bola rýchlosť neobmedzená – po zavedení limitu nehodovosť podstatne stúpla. Rýchlostné obmedzenia zrušili už aj v Austrálii – tam pre zmenu nehodovosť klesla.
Bohužiaľ, permanentné manipulujúce zmienky o opaku vytvárajú v ľuďoch pocit, že rýchlosť je na ceste tým najväčším zlom. No existuje podstatne dôležitejší faktor ovplyvňujúci bezpečnosť jazdy a ďalší dôkaz prichádza z už spomínaného Nemecka. A má snáď úsmevné pozadie.
Tamojšie policajné odbory GdP (Gewerkschaft der Polizei) sa totiž rozhodli dať sa do boja za zavedenie paušálneho rýchlostného limitu na stále neobmedzených nemeckých cestách. Pred pár dňami podpredseda GdP, na tlačovej konferencii 20. novembra vyrukoval s požiadavkou, keď povedal: „Obmedzenie maximálnej rýchlosti na cestách zabraňuje nehodám a zachraňuje životy. Už jedna obeť je príliš veľa,“ povedal Michael Mertens.
To podstatné ale bolo, že sa GdP vo svojich tvrdeniach odvolávali na dáta UdV (Unfallforschung der Versicherer, čo je Združenie poisťovní pre výskum nehôd. Chcel sa oprieť práve o ich štúdiu, v ktorých sa mali nachádzať spomínané tvrdenia. Buď ale policajti výsledky ešte nemali k dispozícii, alebo si ich nedostatočne zle ich preštudovali, alebo zavádzali. A tak UdV, len o deň neskôr, teda 21. novembra, vydali tlačové vyhlásenie so štúdiou Unfallursache Geschwindigkeit (teda Rýchlosť ako príčina nehody), ktorá nič také nehovorí. Hovorí dokonca pravý opak.
Závery UdV okrem iného konštatujú, že aj keď niekde v Nemecku bolo obmedzenie rýchlosti na 130 km/h, intenzívne monitorované, teda rýchlosť bola dodržiavaná, potenciál pre zvýšenie bezpečnosti prevádzky týmto opatrením bol hodnotený ako zanedbateľný.
Tomu sa hovorí studená sprcha. Policajti chceli svoje dojmy podložiť dátami, ktoré ale ukázali niečo celkom iné.Ich štúdia hovorí, že zníženie maximálnej povolenej rýchlosti na diaľniciach bezpečnosti neprispieva.
Každopádne v Nemecku toto zaplavilo internet. Zo strany policajných odborárov, ktorí chceli vyvolať túto polemiku je skutočne tragikomické faux-pas.
Redakcia ÚAMK
