Už aj Honda zistila, že bez spaľovacích motorov to ďalej nepôjde. Plánuje ich vo svojich autách ponúkať aj ďalších 20 rokov.
Jedna vec sú politické rozhodnutia a ich ideologické ciele, druhá technická a ekonomická realita.

Prakticky deň čo deň sme svedkami slov avizujúcich oddanosť tej či onej automobilovej značky elektrickej mobilite. Prečo sa toľko výrobcov aspoň v tejto rovine ženie smerom k niečomu, čo vo veľkom meradle zreteľne nemôže fungovať a neimponuje prevažnej väčšine zákazníkov, nám zatiaľ uniká, to ale pre dnešok nechajme bokom. Faktom je, že to robia. A Honda je medzi takýmito značkami veľmi vysoko.

Jej oddanosť elektrifikácii zachádza až tak ďaleko, že jej akosi absolútne nevadí, že už prichádza o väčšinu zákazníkov. Napríklad v Česku táto slávna automobilka predala vlani iba 983 áut za celý rok a počas štyroch rokov sa predajni prepadla o viac ako polovicu.

Nejakú chvíľu sa zdalo, že Japonci touto cestou pôjdu až do sebazničenia, realita ale skôr alebo neskôr doženie každého. Aj elektromobilite takto oddaná značka tak od svojho najvyššieho šéfa Toshihira Mibeho, v rozhovore pre agentúru Reuters pripustila, že v priebehu prebiehajúcich štúdií uskutočniteľnosti budúcich technológií zisťuje, že spaľovacie motory bude asi musieť udržať v prevádzke dlhšie, najmä vo výkonných autách, nákladných autách a lietadlách . A nemusí nutne zostať len pri tom.

Na takú „štúdiu uskutočniteľnosti” stačí ceruzka, kalkulačka a trocha matematiky, ale Honda najprv musela asi veľa stratiť, aby na to prišla. „Nabíjacia infraštruktúra pre našich zákazníkov nie je na tam, kde by mala byť,“ povedal v rozhovore okrem iného Mibe. To je tiež pravda, problémom sú ale samé autá, ktoré sú s elektrickým pohonom veľmi drahé a pomerne málo využiteľné. Mibe tak pripúšťa, že spaľovacie motory bude Honda ponúkať aj po roku 2040, hoci niekde majú byť zakázané o 5 alebo 10 rokov skôr, a to s pomocou syntetických palív.

„V oblasti vývoja motorov sa pohybujem viac ako 30 rokov, takže pre mňa osobne je to trochu hrozivé,“ priznal Mibe. „Ale musím oddeliť svoje vlastné pocity od toho, čo je pre firmu najlepšie,“ uviedol ďalej v celkom obvyklom štýle ľudí v jeho pozícii. Čo k tomu dodať? Snáď len, že pre každú firmu je najlepšie používať logiku a reálne myslenie. To sa z Hondy, pri predstave predajnosti modelu Jazz, za cenu Octavie nejako trošku vymklo. O kvalitách Hondy samozrejme pochybovať nemôžme, ale nesmieme zabúdať, že zákazník je konečným elementom, ktorý určuje a v konečnom dôsledku posúdi cenu na trhu. Situácia ich zrejme núti sa do reality postupne vracať.

Redakcia ÚAMK