S agresivitou sa vo svojom živote stretla veľká väčšina ľudí. Sklon konať nepriateľsky, útočne a deštrukčne získava u vodičov motorových vozidiel špecifický charakter. Agresívni vodiči sú problémom nielen pre seba, ale aj pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Vodičov i chodcov.
Polícia rieši dôsledky agresívnej jazdy v rámci priestupkového konania, buď napomenutím alebo v závažnejších prípadoch pokutou. Z čoho ale pramení agresivita za volantom? Keďže agresivita za volantom sa stáva čoraz častejším javom, rozhodli sme sa venovať jej podrobnejšie. Jedným z dôvodov je aj fakt, že agresivita vodičov je často krát príčinou vzniku dopravných nehôd. O svoje skúsenosti z odborného hľadiska sa s nami podelil uznávaný lekár – psychiater a psychoterapeut s dlhoročnou praxou a odborný konzultant ÚAMK SR MUDr. Milan Ignjatovič.
Pán doktor, z čoho pramení agresivita za volantom ?
Jazda autom predstavuje zručnosť, ale je ovplyvnená veľkým množstvom faktorom, medzi ktoré patria aj nevedomé faktory, ktoré si málokto pri jazde uvedomuje. Týmito otázkami sa podrobne zaoberá dopravná psychológia.
Každý človek je jedinečný. Má svoje osobnostné črty, zážitky, city a pocity. Osobnosť človeka sa zakomponuje aj do štýlu jazdy, bez toho, aby sme si to uvedomovali. Ale pri žiadosti o vodičské oprávnenie sa toto do úvahy neberie, ale možno by sa malo. Celý proces by sa zrejme predĺžil, ale v súčasnosti je stav taký, že každý kto má dve ruky, dve nohy, je fyzicky zdravý, má v poriadku zrak, sluch a ostatné zmysly, ktoré sú skontrolované sa môže stať držiteľom vodičského preukazu. Psychologickými testami sa pri žiadosti o vodičské oprávnenie duševný stav a psyché žiadateľa neskúma. Duša a psychika človeka sú nie kontrolované. Jazda za volantom je však ovplyvňovaná aj psychickým vnútorným svetom, z ktorého potenciálne môže prameniť agresivita za volantom.
Agresivita vzniká z kruhu pocitov, emócií a následne reakcií v konaní. Prvotným impulzom môže byť frustrácia povedzme napr. červené svetlo na semafóre spôsobí úzkosť, že nestihnem dostať sa včas do práce, nestíham postarať sa o deti, ponáhľam sa za rodinou a mnoho iných stresujúcich faktorov. Následkom je ponáhľanie sa, prekročenie povolenej rýchlosti a nedodržanie dopravných predpisov. Situácia nastáva tak, že sa nám v hlave spustí automatická negatívna myšlienka, následne nastupuje emócia v podobe zúrivosti, zúfalstva, beznádeje, úzkosti, strachu a následne nastupuje aj pocit fyzickej nevoľnosti, napr. pocit bolesti žalúdka, zvyčajne z hnevu a poslednou fázou je konanie. V tomto prípade nastupuje agresívne konanie, prehnané reakcie a neprimerané správanie. Vodič sa dostáva do bludného kruhu…
Ako z tohto bludného kruhu von?
Keď agresivita za volantom prekročí únosné a akceptovateľné hranice, dá sa to riešiť odbornou pomocou. Napríklad kognitívne behaviorálnou psychoterapiou a to neraz postupnou expozíciou v doprave a následne aj desenzibilizáciou. Preložené do zrozumiteľnejšej reči liečbou, vystavením riziku v reálnej situácii a následným znižovaním precitlivelosti organizmu na konkrétnu stresovú situáciu pri vedení motorového vozidla.
Aký je Váš pohľad na agresivitu za volantom?
Keďže ja osobne jazdím na automobile a motorke už niekoľko desaťročí stretol som sa aj ja s prejavmi agresivity za volantom nespočetnekrát. Problémom je aj konzumná spoločnosť, kedy sa prostredníctvom reklám a virtuálneho priestoru dostáva k ľuďom veľké množstvo informácií. Napr. tuningy a čipovanie automobilov u mladých neskúsených vodičov vyvoláva pocit neohrozenosti, ktorý v kombinácii s neodhadnutím sily motora môže viesť k tragickým následkom.
Agresivita jednoznačne vyplýva z osobnosti človeka, ako som už uviedol. Agresivita jednoducho nastáva ako frustrácia. Toto je však odborná téma, ktorá by si vyžadovala viac priestoru. Môj pohľad na agresivitu za volantom je trochu odlišný, keďže sa na tento fenomén nepozerám len ako vodič, ale aj ako lekár psychiater a psychoterapeut.
Aké sú teda Vaše odporúčania na predchádzanie agresivity za volantom?
Predísť tejto agresivite nie je vždy jednoduché. Dôležité je však predísť agresívnej jazde tým, že si za volant sadneme oddýchnutí, sústredení, s dostatočným časovým predstihom, s ohľaduplnosťou k ostatným účastníkom cestnej premávky, počas jazdy nebudeme riešiť ostatné svoje aktivity, dôkladne si veci naplánujeme a potom bude pre nás jazda relaxom a nie utrpením.
Na záver trochu osobnejšia otázka. Aké sú Vaše motoristické skúsenosti, pán doktor?
Ako som už spomínal, vodičské oprávnenie mám už 37 rokov. Jazdím nielen na autách, ale aj na motorkách a najazdil som toho už naozaj dosť. Priemerne ročne najazdím na aute asi 50 000 km, takže až teraz som si uvedomil, že to je viac ako 1,5 milióna km. Slušný výkon, na to, že nie som profesionálny šofér. Jazdil som a stále jazdím nielen služobne, ale aj súkromne po celej Európe, ako aj po Slovensku, ale najviac moje kolesá smerovali do môjho milovaného rodného Srbska.
Ďakujeme veľmi pekne za Vaše názory a prajeme mnoho osobných, profesijných a motoristických úspechov v ďalšom živote.