Európska únia má svoju predstavu o budúcnosti dopravy, ale trh sa správa úplne inak. EÚ dlhodobo bojuje proti klasickým spaľovacím motorom a starším jazdenkám, ale ľudia naopak ich kupujú viac, ako kedykoľvek predtým. Svoj vplyv na to má aj pandémia Covid 19. Práve na túto situáciu vznikol názov „Pandemic Motors.“ Nie je to však len problém koronavírusu, ale tiež názorov, ktoré ľudia majú dlhšiu dobu na nariadenia EÚ.

Predaj nových automobilov síce stúpol, avšak automobilové koncerny zápasia s problémami náhradných dielov k ich finalizácii. Zákazníci si už odvykli od situácie, keď je nutné na nový automobil čakať, tak čoraz častejšie siahajú k alternatíve kúpy jazdeného automobilu.

Jazdené automobily sú v záujme „bezuhlíkového zajtrajška“ pre EÚ podstatne horšou alternatívou. To však nebráni zákazníkom, hlavne z ekonomických dôvodov, zľaviť z nárokov a kúpiť si napr. 5-ročný jazdený automobil. Predaj jazdených automobilov v súčasnosti prekonáva predchádzajúce roky.

Celkovo sa predaje automobilov v súvislosti s pandémiou zvyšujú aj z dôvodu preferovania vlastnej dopravy pred hromadnou. V hromadnej doprave je totiž riziko nákazy vyššie ako pri individuálnej doprave. To však tiež nesie so sebou isté riziká. Na jednej strane v čase lockdownu je znížená mobilita, avšak mimo neho je vyššia vyťaženosť ciest a tým aj vyššia spotreba pohonných látok.  Z pohľadu úradníkov v EÚ je však toto nie až taký probém, problém vidia vo fakte, že na cestách sú staršie automobily, ktoré sa nehodia do ich zelenej politiky.

Bežný človek sa však nachádza v situácii, kedy sa na neho z každej strany valia reštrikcie, zdražovanie energií, potravín, bývania a iné. Problém mobility je preto nútený riešiť kúpou cenovo dostupného jazdeného automobilu.  Tento jav je možné v podstate pozorovať v celej Európe. K podobnému záveru prišlo mnoho ľudí, ktorí prešli z hromadnej dopravy na individuálnu a ekonomicky najvýhodnejšou alternatívou pre nich je kúpa lacnej jazdenky.

Pre túto situáciu vznikol názov „ Pandemic Motors.“

Toto sa však, pochopiteľne nezhoduje s tým, čo presadzuje EÚ, takže až budúcnosť ukáže, ako sa s tým úradníci v EÚ vysporiadajú a hlavne, aké následky to bude mať pre bežného občana.

Jozef Bek
Redakcia ÚAMK