Najnovší typ stacionárneho radaru vás zmeria až na vzdialenosť jedného kilometra. Prudko stúpiť na brzdu už nepomôže.
Tvorcovia toho technologického zázraku zatiaľ neprezradili, ako taký radar dokázali vyrobiť, pretože ide o naozaj veľkú vzdialenosť, ktorú bude pri hustejšej prevádzke extrémne zložité pokryť. Ale vraj to tak naozaj je a Španieli ho už testujú. Za posledných pár dekád sa bezpečnosť áut posunula o míľové kroky vpred. Dokladá to aj organizácia Euro NCAP preslávená svojimi testami, ktorá z času na čas porovná modernú produkciu s tou dekády starou. Že neslávne skončí druhá spomínaná, asi nemusíme dodávať. Nejde však len o oveľa lepšiu odolnosť súčasných áut pri samotných nehodách, teda pasívnu bezpečnosť, výrazne sa zlepšila aj tá aktívna. Už iba posun v oblasti pneumatík či podvozkov je mimoriadny.
Napriek tomu sa odvtedy rýchlostné limity na cestách nikam neposunuli a ak, tak smerom dole. Je to absurdné, ak zvážime, že aj v dobách hlbokého komunizmu v ČSSR boli pod ťarchou inovácií a zlepšujúcej sa infraštruktúry postupne obmedzované a zavedené boli naraz len kvôli ropnej kríze . Znovu zrušené odvtedy nikdy neboli, to už však s od začiatku nepresvedčivou bezpečnostnou argumentáciou. Rýchlosť, ak sa s ňou zaobchádza rozumne, naozaj nezabíja, veľmi bezpečné nemecké diaľnice buď dôkazom.
Je ale nakoniec logické, prečo aj napriek stále lepším autám schopným dnes ľavou zadnou zvládať 200 km/h už v najnižších triedach, dochádza k ďalšiemu a ďalšiemu uťahovaniu opaskov. Politiky nastavené prostredie totiž v podstate núti vodičov, aby plynový pedál rozumne šliapali aj tam, kde nesmú. A v tej chvíli sa mnoho z nich stáva sponzorom mestských či štátnych pokladníc, pretože so stacionárnym radarom alebo policajtom číhajúcim za bukom treba počítať pomaly kdekoľvek. Vodiči ale pochopiteľne nie sú hlúpi a o radaroch si hovoria, existujú mobilné aplikácie s databázami pevne inštalovaných meračov. U tých potom stačí spomaliť a ďalej sa riadiť vlastným rozumom, preto sú na nich predstavené stále nové a nové pasce.
Ďalšie také začali vznikať v Španielsku, kde testujú pevne inštalované zariadenia, ktoré vraj zvládnu sústavne detekovať prekročenie povolenej rýchlosti auta až do vzdialenosti jedného kilometra od ich umiestnenia. A „nepozerajú” iba pred seba, ale aj za seba. Jeden prístroj tak vlastne dokáže pokryť až dvojkilometrový úsek cesty a nestačí pred ním spomaliť, nestačí udržať priemernú rýchlosť v patričných medziach, prekročenie rýchlosti má byť v dohľade radaru detekované v akomkoľvek mieste pod jeho dohľadom.
Popravde povedané netušíme, ako by taká vec mohla fungovať. Muselo by ísť o veľmi vysoko umiestnené zariadenie, ktoré bude permanentne sledovať rýchlosť všetkých áut v dohľade. Technicky to je možné, ale presnosť takéhoto prístroja je veľkou otázkou – ide o značnú vzdialenosť, kedy sa o skreslenie môže postarať kdečo. A prístroj nemôže chybovať, na približné výsledky sa tu nehrá.
S podobnými otázkami si ale „páchatelia dobra“ hlavu nerobia. Taký Gary Digvy, šéf britskej spoločnosti Road Angel, je z novinky nadšený a má pocit, že nejako zmení situáciu na cestách, pochopiteľne k lepšiemu. „Nové radary budú schopné pokutovať viac vodičov ako súčasné systémy, pretože zaznamenajú ako vodičov, ktorí šliapnu na brzdy tesne predtým, než okolo nich prejdú, tak aj vodičov, ktorí na plynový pedál šliapnu ihneď potom, čo okolo nich prejdú,“ uvádza. To áno, ale s akým výsledkom? Tušíme, že aktivity spoločnosti Road Angel sú financované zo štátnej kasy. Teda tej istej kasy, ktorú plnia vodiči netušiaci, že rozumne a zodpovedne zvolenou rýchlosťou jazdy práve páchajú dokumentovaný priestupok.
Redakcia ÚAMK