Prvé študentské vozidlo Škoda vzniklo pred 50 rokmi. Chýbalo tak málo a vyrábalo by sa. Bohužiaľ pri Škode Buggy zostalo len pri piatich kusoch.
Za prapôvodnými zakladateľmi študentských prác sa totiž musíme vrátiť do polovice sedemdesiatych rokov. Vtedy v Československu zažíval boom autokros, na ktorom sa zúčastnili najrôznejšie upravené sériové automobily. V roku 1970 pri akcii v areáli dostihového závodiska v Pardubiciach zvíťazil továrenský jazdec Škody Milan Žid so starostlivo odľahčeným sedanom 1100 MB. Nemal nárazníky ani druhý pár dverí, podstatne sa zredukoval aj interiér. Všeobecne rastúca popularita autokrosu sa vtedy prelínala s fenoménom vozidiel na voľný čas, tzv. beach buggies. Trend dorazil zo Spojených štátov amerických a obľube sa tešil najmä na morskom pobreží európskych krajín. V prvej polovici sedemdesiatych rokov upravovali sériové škodovky nezávislí stavitelia, medzi najaktívnejších patril Belgičan Francois Vernimmen. V roku 1971 postavil dva kusy Buggy VF na zosilnenej plošine Škody 100 so skráteným rázvorom.
Medzičasom vzniklo ešte niekoľko zaujímavých projektov, než sa iniciatívy ujalo vývojové stredisko Škody. Značka si chcela overiť, či by projekt s relatívne zaujímavým exportným potenciálom dával obchodne zmysel. A tak v roku 1973 odštartoval projekt Škoda Buggy typ 736. Najintenzívnejšie sa na vozidlách pracovalo v ďalších dvoch rokoch. Ako základ poslúžila Škoda 110 L, rázvor bol ale skrátený na 2000 mm. Podvozkovú plošinu konštruktéri vystužili dvoma pozdĺžnikmi, trubkovým rámom čelného skla a vyšším oblúkom nad hlavami posádky vpredu. Od belgických či talianskych úprav sa továrenské buggy líšili prepracovanejšou konštrukciou. Pohon obstarával 1,1-litrový štvorvalec s výkonom 33 kW a 74 Nm krútiaceho momentu. Vozidlo s dĺžkou 3320 mm malo pohotovostnú hmotnosť 710 kg a užitočné zaťaženie 400 kg, čo zodpovedalo štvorici dospelých a stovkám kilogramov batožiny. Tradičný kufor tu pritom chýbal, „odložiť“ ste si mohli na zadnej lavici.
Čo má tento projekt spoločného so škodováckymi študentmi? Otvorenú kovovú karosériu prototypu s dispozíciou 2+2 navrhol dizajnér Josef Čech as vysokým podielom ručnej práce ju vyrobili práve učni firemného odborného učilišťa. Vzniklo celkom päť exemplárov. Lakovanie a kompletizáciu prvého vozidla vykonalo vývojové oddelenie automobilky, ďalšie štyri kusy opäť vznikali pod rukami učňov v mladoboleslavskom SOU, posledné v októbri 1975.
Netradičná Škoda Buggy typ 736 absolvovala náročné jazdné testy obsahujúce takmer 30.000 skúšobných kilometrov. Hoci bolo hodnotenie vo väčšine bodov pozitívne, k presadeniu okrajového vozidla do sériovej produkcie nakoniec bohužiaľ nikdy nedošlo. Vývoj pritom prišiel s niekoľkými nápadmi, ako výrobu zjednodušiť a zlacniť. Náhodne išlo o použitie laminátovej karosérie a zámer ponúknuť také vozidlo zložkám polície a pohraničnej stráže. To však neumožňovala vtedajšia legislatíva. A tak zostalo len pri piatich prototypoch, pričom exemplár Škoda Múzea sa v roku 2017 dočkal starostlivej renovácie. Tematicky sa do oživenia tohoto vozidla paradoxne pustili vtedajší študenti firemného učilišťa, ktorí tak nadviazali na prácu svojich predchodcov.
Redakcia ÚAMK
