Prevencia je najdôležitejšia činnosť v procese dopravnej bezpečnosti. Keď hovoríme o cestnej doprave, za jej základné činitele považujeme trojicu: vodič, auto a cesta..teda, ako sa jazdí, na čom sa jazdí a po čom sa jazdí. Všetky tri oblasti sú upravené legislatívou, v mnohých prípadoch dlhodobo poznačovanou neaktuálnosťou a zastaranosťou. Z tejto trojice najúspešnejšie vychádzajú autá, pretože sú technologicky vyspelé, s množstvom bezpečnostných a asistenčných systémov. V horizonte dvadsiatich rokov kvalita výroby automobilov zaznamenala výrazný posun k zlepšeniu, vrátane bezpečnosti.

Na pomyslené druhé miesto v procese  dopravy zaraďujem cesty. Nie sú síce dokonalé, ale ustavične sa zlepšujú, aj keď poskromne, predsa len pribúdajú aj kilometre diaľnic, rýchlo-ciest… A aj keď možno živelne, postupne sa opravujú cesty všetkých tried..

Najhoršie na tom je vodič. Začína to už v materskej a neskôr pokračuje v základnej škole. Dobrý dokument „Koncepcia dopravnej výchovy na základných školách“ je  ministerstvom školstva zle aplikovaný, alebo deformovaný s dopadom na kvalitu. V rodine väčšinou na dopravnú bezpečnosť nie je čas.. O dopravnej výchove, vrátane možnosti získania vodičských oprávnení na stredných školách možno už len snívať.

Neexistuje ani reálna štátna doktrína bezpečnosti cestnej premávky. Smutný je aj  pohľad  na  torzo oddelenia BECEP na ministerstve dopravy…
Trestuhodne sme prepásli šancu „Európskej charty bezpečnosti cestnej premávky“ deformáciou vlastných domácich opatrení a navodili ilúziu, že je všetko v poriadku. S plnou vážnosťou a zodpovednosťou vyhlasujem že nie je!

Vodičské oprávnenie je možné získať v autoškolách, dobrých/zlých…
Po takomto cykle prichádza absolvent autoškoly do reálneho motoristického diania, po rokoch „chodca“ sa stáva „vodičom“…aj s dôsledkami.
Dôsledkami sú narastajúca dopravná nehodovosť všeobecne, aj v počte usmrtení účastníkov cestnej premávky. Skrátka, celé zle! V slobodnej spoločnosti by mal každý disciplinovane niesť svoj podiel aj na svojej účasti v bezpečnosti cestnej premávky. Ukazuje sa ale, že najnedisciplinovanejší je v tomto prípade štát, ktorý nevytvára základné zákonné predpoklady pre bezpečný život svojich občanov.

Je tu teda obrovská spoločenská objednávka a nutnosť zlepšenia.
Poznáme východiská.

Karty riešenia ale drží v rukách štát rezortmi „dopravy, vnútra a školstva“.
Aké budú reálne kroky uvedených rezortov za zachovanie životov, zdravia a majetku občanov?

Juraj Smrečan
Prezident Ústredného automotoklubu Slovenská republika

P.S. COVID je síce aktuálna výhovorka, ale dlhodobo neobstojí.