Podľa Nariadenia EÚ z 5. novembra 2018 musia byť osobné a ľahké úžitkové vozidlá vybavené zariadením na monitorovanie spotreby paliva alebo elektriny. Od 1. januára 2020 sa povinnosť monitorovať reálnu spotrebu automobilu počas jazdy dotýka všetkých homologizovaných vozidiel, od septembra roku 2020 je povinnosť tieto dáta ukladať a od 1. januára 2021 dostala EÚ k uvedeným dátam neustály štandardizovaný a neobmedzený prístup.
Po 1. januári 2021 teda už nie je možné zaregistrovať v rámci EÚ žiadny automobil, ktorý nebude mať na palube OBFCM ( On Board Fuel Consumption Monitoring), t. j. „špióna spotreby“. Systém zhromažďuje a uchováva informácie o spotrebe paliva alebo elektrickej energie, prejdenej vzdialenosti či rýchlosti jazdy v priebehu celej životnosti vozidla.
Čo týmto EÚ sleduje?
Ak odhliadneme od faktu, že spotrebiteľ nie je o tejto skutočnosti informovaný, zostáva nám veriť, že za aplikáciou tohto nariadenia do praxe je skutočne len snaha o ochranu životného prostredia a znižovanie emisií. EÚ si chce byť istá, že spotreba deklarovaná výrobcom je aj spotreba v reálnej prevádzke automobilu. Európska komisia má právo kontrolovať automobily, vykonávať dohľad nad typovým schvaľovaním automobilov a v prípade nedodržania právnych predpisov vyhlasovať stiahnutie automobilov z obehu v rámci celej EÚ alebo aj pokutovať porušenie predpisov až do výšky 30 000 € za každé predané auto.
Každému je však jasné, že spotreba uvádzaná v technickom preukaze sa líši od spotreby v reálnej prevádzke. Ovplyvňujú ju okrem technických a technologických determinantov aj zaobchádzanie s automobilom, štýl jazdy a mnoho iných faktorov.
Ako teda bude EÚ po vyhodnotení dát v roku 2026 v prípade nesúladu postupovať?
Aké konzekvencie bude mať tento systém na výrobcov a spotrebiteľov?
Toto sú stále otvorené otázky.
Milí motoristi, chceme poznať Váš názor, podeľte sa s ním s nami.