Každá spoločnosť participujúca na motorizme, či už výrobcovia a predajcovia automobilov, ale aj výrobcovia a predajcovia pohonných látok, by mali konzekventne participovať aj na potláčaní negatívnych prvkov, ktoré motorizmus prináša, najmä v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. V opačnom prípade by sa mohlo jednať len o kupcov bez súcitu a empatie k najvyššej hodnote – ľudskému životu.
Slovensko sa rado pasuje do pozície „automobilovej veľmoci“ s najvyšším počtom vyrobených automobilov na jedného obyvateľa, teraz už v štyroch výrobných závodoch automobilov. Súčasne máme tu obrovskú rafinériu Európskeho rozsahu Slovnaft, a ďalších predajcov desiatok miliónov litrov predaných pohonných látok rôznych značiek.
Ako sa prejavuje tento hospodársky a cynicky obdivovaný zázrak na dennom živote občana – motoristu?
Máme lacnejšie automobily? Nie. Máme lacnejšie pohonné látky? Nie. Naviac tieto, najmä vplyvom jednej z najvyšších spotrebných daní v EÚ, patria medzi najdrahšie v rámci Európy.
Alarmujúci je najmä trend vývoja dopravnej nehodovosti! Každý rok na cestách Slovenska nezmyselne zahynie v priemere 250 spoluobčanov. Finančný príspevok na jedného žiaka prvého stupňa ZŠ zo strany štátu predstavuje v priemere 0,70€, na školský rok, čo je skôr výsmech, ako prejav skutočného záujmu štátu seriózne pripraviť na život v cestnej premávke tých najzraniteľnejších – naše deti.
Od neochoty štátu zásadne a dôsledne riešiť otázky bezpečnosti cestnej premávky, čiže života a smrti spoluobčanov, sa odvíja aj neochota, či nezáujem výrobných a predajných spoločností zo sféry motorizmu, zúčastňovať sa na celospoločenskom procese prevencie a znižovania dopravnej nehodovosti. Pre objektívnosť, uvádzame, že sú aj výnimky, často ošomrané, ale vždy len výnimky! Akoby v uvádzaných spoločnostiach ani neboli aj rodičia….Sme svedkami toho, že spoločnosti „pekne žijúce z motorizmu“ podporujú všetko možné, len nie to z čoho reálne žijú.
Osobitne ťažko žijú v krajine „automobilová veľmoc“ autodopravcovia, ale aj motoristickí športovci, nútení nedôstojne žobrať..
Zarážajúca je skutočnosť, že na Slovensku v súčasnosti neexistuje politik, ale ani politická strana, ktorá by uvedené skutočnosti vnímala ako svoju prioritu, hlavne prioritu ochrany ľudského života, zdravia a majetku.
Neucelená, chaotická a nekompletná dopravná a bezpečnostná legislatíva, vrátane platného zákona o športe je už len čerešničkou na torte Slovenského motoristického diania, vlastne biedy.
Na tieto a ďalšie neutešené okolnosti života motoristov na Slovensku dlhodobo upozorňujeme, žiaľ bez patričnej odozvy. Tá nie je vlastne žiadna. Situácia je ďalej neudržateľná.
Koľko životov ešte musí vyhasnúť a koľko ľudského nešťastia ešte musíme vytrpieť….?
Juraj Smrečan
Prezident Ústredného automotoklubu Slovenská republika
