Ostatne pristane sa pripomenúť, že koncept LP500 sľuboval na ženevskom autosalóne 5-litový motor V12, ktorého výkon mal dosahovať 446 koní. Prvá produkčná verzia z roku 1974 tak zaostávala, technici automobilky ale pracovali na ďalšom vývoji motora. Nasledovalo predstavenie modernejšej verzie L400 S (ktorá bola paradoxne ešte slabšia) a LP 500S s 4,8-litrovým motorom V12. Napriek zvyšovaniu krútiaceho momentu sa ale výkon nikam neposunul. Zásadná zmena prišla až v roku 1985, kedy automobilka predstavila model LP5000 Quattrovalvole (QV). Motor s objemom zväčšeným na 5,2 litra a novou technikou so štyrmi ventilmi ponúkol výkon 455 koní a 500 Nm krútiaceho momentu, čo boli pre futuristicky vyzerajúci superšport konečne tie správne hodnoty. Niektorí zákazníci však na inovácie automobilky čakať nechceli.

Okolo osemdesiatych rokov sa totiž v oblasti motoršportu začínal výrazne prejavovať nástup preplňovania motorov turbodúchadlami, vďaka čomu bolo možné dostať z pohonných jednotiek celkom ľahko podstatne väčší výkon. Vedenie automobilky Lamborghini sa však touto cestou vydať nechcelo. Technici totiž chceli uchovať atmosférický charakter motora V12. Odmietnutie preplňovania zo strany automobilky však nezastavilo istého Maxa Bobnara, ktorý patril medzi najvýznamnejších dílerov Lamborghini v Európe, spravoval záležitosti značky vo Švajčiarsku a pôvodne patril k ľuďom, ktorí vedenie značky presviedčali na použitie turbodúchadiel. Keď teda neuspel priamo v automobilke, skúsil to sám.

Bobnar si v roku 1980 kúpil Countech LP400 S, teda ľahko modernizovanú verziu, ktorá oproti pôvodnému modelu LP400 ponúkala výkon obmedzený iba na 355 koní. O dva roky neskôr potom najal Franza Alberta, aby mu pomohol urobiť vozidlo zaujímavejšie. Albert pritom pôvodne pracoval pre nemeckú tuningovú spoločnosť Koenig-Specials, pre ktorú upravil dvojicu pôvodne leteckých turbodúchadiel Rajay na aplikáciu na dvanásťvalcový motor Ferrari.

Počas spolupráce s Bobnarom potom dostal vlastne podobnú úlohu – vytvoriť twin-turbo preplňovanie pre dvanásťvalec pod kapotou modelu Countach. Informácie o presných modifikáciách 3,9-litrového motora V12 bohužiaľ nie sú známe, podľa informácií kolegov z Autoevolution, ktorí na príbeh výnimočnej prestavby upozornili, sa však výkon mal pohybovať okolo 700 koní.

Jedinečnosť pravdepodobne najsilnejšieho Lamborghini Countach tej doby zavŕšila inštalácia rozšírených nástavcov prahov s výraznými nápismi turbo, nových kolies a lakovania žiarivo červenou farbou. Bobnar s vozidlom najskôr chvíľu jazdil, nakoniec ho ale predal a vozidlo sa po určitej dobe považovalo za stratené a pravdepodobne zničené počas nehody. John Temerian z Vinwiki však vozidlo dohľadal v zbierke zámožného zberateľa v nevadskom Rene a nakoniec ho od neho aj kúpil.

Tým sa však príbeh Maxa Bobnara a preplňovania Lamborghini Countach neskončil. Keď totiž v roku 1984 predal svoje prvé Lamborghini Countach Turbo, rozhodol sa zaobstarať si druhú modernizáciu modelu, označovanú ako LP500 S. Pod kapotou bol tentoraz 4,9-litrový motor V12, ktorého výkon sa vrátil na 375 koní a krútiaci moment vzrástol na 418 Nm. Do predstavenia 5,2-litrového motora so štyrmi ventilmi to bolo maximum. Pre Bobnara to ale opäť nebolo dosť.

Opäť tak oslovil Franza Alberta, ktorý sa znova pustil do diela. K druhej úprave už je navyše aj podstatne viac technických informácií. Albert pri motore znížil kompresiu z 9.2:1 na 7.2:1, vymenil karburátory Weber 45 DCOE za karburátory 40 DCOE a každý rad valcov vybavil turbodúchadlom Rajay EF60 s intercoolerom. Pri plniacom tlaku 1,5 bar tak motor produkoval 748 koní a 876 Nm krútiaceho momentu. Teda bezmála dvojnásobný výkon sériového vozidla.

Okrem úprav motora došlo aj k úpravám päťstupňovej manuálnej prevodovky, ktorá dostala upravené prevodové pomery. Podľa niekoľkých dobových testov malo Lamborghini Countach LP500 S Turbo zrýchľovať z 0 na 100 km/h iba za 3,6 sekundy, čo vozidlo radilo medzi najrýchlejšie superšporty svojej doby. Maximálna rýchlosť nie je známa, tachometer bol ale značený až do 425 km/h.

Rovnako ako pri prvom vozidle, aj druhý Countach Turbo dostal niekoľko špecifických úprav. V podbehoch boli umiestnené ľahké kolesá Ronal, karoséria dostala čierny lak a vo vnútri boli umiestnené závodné sedadlá Britax s čiernym koženým čalúnením a štvorbodovými pásmi. Aj druhý Countach Turbo nakoniec Bobnar predal, po niekoľkých zmenách majiteľov sa potom vozidlo dostalo do zbierky nemeckého zberateľa, ktorý by ho mal vlastniť dodnes.

Dvojica preplňovaných superšportov patrí dodnes k najsilnejším zástupcom modelového radu Countach, a hoci nejde o továrenské úpravy, patrí tiež medzi najvzácnejších zástupcov radu. S tým potom bude súvisieť aj ich cena, ktorá bude astronomická.

Redakcia ÚAMK